Vychovávajme srdcom dona Bosca, aby sa integrálne rozvíjal život mladých, najmä tých najchudobnejších a znevýhodnených, a to tým, že sa budeme zasadzovať za ich práva.

Drahé sestry a bratia v donovi Boscovi,
srdečne vás pozdravujem v mene všetkých dobrovoľníčok dona Bosca na svete.
Chcela by som predovšetkým poďakovať nášmu hlavnému predstavenému za dar pre celú Saleziánsku rodinu – ponúka nám túto strennu, ktorá nás vyzýva k prehĺbeniu a pobáda nás k preskúmaniu spôsobov, ako odpovedáme na potreby mladých dneška.
Každá doba a každý kút sveta má svoje biedy, ktoré sa zvlášť dotýkajú mladých. My VDB chceme opakovať s donom Boscom „Daj mi duše…“ nie ako jednoduché zbožné želanie, ale ako konkrétnu úlohu, ktorú s Božou pomocou a vďaka milosti svojho povolania každá vo svojom prostredí a vo svojej vlastnej kultúre uskutočňuje pre záchranu mladých.
Mnohé z nás pracujeme v oblasti výchovy – v školách, v oratóriách, vo farských aktivitách, v rôznych projektoch orientovaných na duchovné a materiálne dobro mladých. Avšak môžem povedať, že všetky nosíme mladých vo svojom srdci ako „svoju prvú lásku“, aj tie, ktoré nemajú priamy kontakt s mladými. Niekedy môžu prejsť aj týždne či mesiace a my ich priamo nestretneme, ale veríme, ba sme si isté, že aj keď sme zamestnané napr. v administratíve, alebo sme choré či staré…, môžeme spolupracovať na spáse mladých: prostredníctvom každodennej obety Pán môže a chce dať účinnosť slovám a iniciatívam pre tých, ktorí priamo pracujú s mladými.
Ak sme spojené s Ježišom Kristom, v jeho srdci nachádzame, že naša túžba je i jeho túžbou: milovať, zachraňovať, dávať plnosť života a radosti mladým. Nasadzujeme sa so všetkým, čo máme a čo sme pre dobro mladých, ale on je ten, čo dáva vzrast.
My dobrovoľníčky dona Bosca ako Inštitút nemáme vlastné diela, ale každá z nás tam kde sa nachádza, v rozličných situáciách, snaží sa urobiť v sebe živým srdce dona Bosca, ponúkajúc nádej, vypočutie, pozornosť, nežnosť, oporu mladým, zvlášť chudobným a znevýhodneným.
V krátkosti by som vám chcela ponúknuť niekoľko skúseností dobrovoľníčok dona Bosca z rôznych častí sveta. Ako malý kamienok v mozaike prispievame k vytváraniu Božieho obrazu vo svete podľa srdca dona Bosca a nášho dona Rinaldiho.
Elena z Rigy, Litva: Je prokurátorkou. Denne sa stretá vo svojich prípadoch so zlom, s hriechom, ktoré ničia rodiny. Hľadá v tomto marazme možnosť dobra pre všetkých, zvlášť pre deti. Často pri vyšetrovaní má možnosť zasahovať a robí i rodinnú terapiu. Modlitba jej dáva svetlo a pokoj zvlášť v prípadoch veľmi komplikovaných. Raz mi rozprávala túto príhodu. Nie je z jej práce, ale súvisí s ňou. Keď raz vychádzala po sv. omši z kostola, oslovila ju mladá žena. Bola špinavá a zanedbaná a všetci sa jej stránili. Elena ju oslovila a zistila, čo hľadá. Chcela sa stretnúť s kňazom, ale nevedela, kde a ako to urobiť. Pomohla jej a išla spolu s ňou za kňazom. Neskôr sa zblížili. Po niekoľkých mesiacoch sa stala krstnou mamou jej dcéry. Táto mladá žena túžila stretnúť sa s Bohom a podarilo sa jej to prostredníctvom jednej VDB, ktorá sa vedela zastaviť, počúvať a podať pomocnú ruku… ako don Bosco.
Clara, Taliansko: je učiteľkou na penzii, avšak je dobrovoľníčkou, ktorá nehľadá „teplé papuče“.
Vedie farskú materskú školu. Je si vedomá dôležitosti rodiny vo výchove, preto dáva svoje vedomosti a skúsenosti do ich služieb. Pri tejto škôlke založila „školu pre rodičov“. Prostredníctvom diskusií, nových poznatkov, prehlbovaní rodičovskej zodpovednosti pomáha rodinám preberať na seba svoju nezastupiteľnú úlohu... ako don Bosco.

Emília zo Slovenska: Už 15 rokov pracuje ako učiteľka štátnej školy s rómskymi deťmi. Ony sú jej láskou. Títo ľudia sú často pre svoje vlastnosti odsúvaní, nemajú dobré meno, avšak Emília je ich obhajcom pred miestnymi autoritami, aby mali lepšie životné podmienky a hlavne aby mohli všetky deti chodiť riadne do školy. Nie vždy sú jej iniciatívy prijímané od najbližších i od kolegov v škole, ale Milka je neúnavná pri hľadaní nových spôsobov, ako pomôcť týmto ľuďom, milovaným Bohom... ako don Bosco.

Charo z Limy v Perů: Je psychologičkou v štátnych i v saleziánskych školách. Venuje sa hlavne chudobným deťom a ich rodinným príslušníkom, ktorým pomáha byť dobrými vychovávateľmi... ako don Bosco.

Miriam, Taliansko: Nechce sa len prizerať na to, ako sa naša blahobytná spoločnosť správa indiferente, ak nie nepriateľsky k prisťahovalcom. Stala sa záchytným bodom pre mnohé rodiny a zvlášť pre mnohé chudobné deti z cudzích krajín a je „mostom“ medzi nimi a školou, administratívou a úradmi: doučuje deti, vyučuje jazyk, pomáha im k socializácii medzi vrstovníkov, ale hlavne ponúka veľké srdce, ktoré ich miluje... ako don Bosco.

Melesech, Etiopia: Je domáca a už mnoho rokov prijíma do svojho domu (chatrče) siroty, ktoré žijú na ulici. Momentálne je mamou 10 detí. Niektorí sú už vyrastení, už odišli aj z domu, ale iní prichádzajú. Melesech perie, varí, napomína, chváli, učí, objíma, ako skutočná mama... ako don Bosco.

Franca, Taliansko: Pracuje v jednom domove pre slobodné matky. Týmto mladým dáva celý svoj život. Oveľa viac, ako jej káže pracovná povinnosť: prijíma ich u seba, vedie, podporuje, učí ich, ako sa stať dobrými matkami. Pre všetkých je „teta Franca“ oporným bodom ich života. Ponúka svoj úsmev všetkým... ako don Bosco.

Mnohé z nás pracujú na zodpovedných miestach, kde sa prijímajú rozhodnutia o mladých, o ich výchove, výžive, orientácii... Tu prispievajú svojou kompetenciou na realizácii rôznych projektov na národnej i medzinárodnej úrovni. Nie vždy vidia ovocie, ale nestrácajú nádej. Nádej v mladých a hlavne nádej vo veľkú lásku Boha voči všetkým.
„Stačí, že ste mladí“ – hovorieval don Bosco. Pravda: stačí, že sú mladí, aby sme ich milovali!

Ďakujeme Bohu, že sme povolané byť nástrojmi pomoci a záchrany pre mnohých mladých.
Chceme byť a aj sme pripravené na nové výzvy nášho sveta.

Dobrú noc.